,,V detstve sme chodili pravidelne do záhrady. Nie však na oddych, ale na prácu, keďže otec vnímal záhradu ako priestor, kde sa má robiť. Jedného dňa ma sused oproti, ktorého som málo, ale nejako vnímala, zavolal k sebe ukázať mi včely, ktoré choval. Bol to pre mňa zážitok aj vyslobodenie z celodenného plenia buriny, oberania a zbierania zhnitých jabĺk ;). Bolo príjemné nakuknúť niekomu “do hrnca” a vnímať, ako ho to baví a má z toho radosť. Aj keď som sa sprvu trocha bála včiel, aj jeho ako cudzieho, obľúbila som si ho a odvtedy som ho aj vyzerala, či sa nenaskytne príležitosť aspoň ho pozdraviť. Bol to v tom veku (mala som okolo 8 rokov) taký dobrý pocit, že sa ako malá poznám s nejakým dospelým… ;),”
Ivana
