Poznáte to. Detské ihrisko na socialistickom sídlisku, betónové múriky, burina v pieskovisku, rozheganá šmykľavka, ale frekventovane využívaná. Na takomto ihrisku sa hrali moje deti pred vyše 20 rokmi a kamarátstva, ktoré tam vznikli, pretrvávajú dodnes medzi rodičmi, ale aj už dospelými deťmi. To isté ihrisko za naším domom dnes vyzerá k nepoznaniu. Pretože sa ho ujalo niekoľko aktívnych rodičov v rámci OZ Žime krajšie, ktorí chceli mať pre svoje deti pekný a bezpečný priestor na hranie a vzťahy. Všetky hračky, nielen formičky, ale aj odrážadlá a autá tam nocujú. Neviem sa ubrániť otázke: Ako je možné, že sa nerozkradnú ani tie hodnotnejšie hračky? Neviem. Je to prejav pozitívnej deviácie.
Viac v našom blogu na Denníku N.