Úloha komunity pre vývoj dieťaťa – včera a dnes

Ľudstvo žilo donedávna po tisícročia v komunitách. Prakticky to znamenalo, že nie len na dedine, ale aj v meste každý dospelý aspoň zhruba vedel, čie je dieťa, ktoré práve stretol, alebo aspoň z ktorého konca mesta/dediny je. Deti na ulici a v parku si boli vedomé, že sú stále vnímané nejakými dospelými, ktorí cítili nejakú komunitnú zodpovednosť. Uvedomovali si, že správa o tom, čo práve „stvárajú“ na verejnosti, môže doraziť domov skôr než oni. A to ešte neboli ani telefóny, nieto mobily. Znamenalo to komunitnú, teda verejnú kontrolu a podporu zároveň.

 

Dnes, nie len v mestách, ale už aj na dedine sme atomizovaní, anonymizovaní, nelezieme si do kapusty. Verejnú kontrolu sme prenechali kamerám na ulici a prípadná podpora cudzieho dospelého voči dieťaťu je často vnímaná ako potenciálny pedofilný čin.

 

Človek ale zostáva vo svojej podstate nastavený komunitne. Sociálne potreby máme stále živé.

 

Naše deti sa so starými rodičmi aj so širšou rodinou stretávajú zriedka, pretože žijú často stovky kilometrov od seba. Zaujímavým kultúrnym prvkom komunitného znaku je rola krstných rodičov. Skoro každý človek na Slovensku má krstnú a krstného, dokonca aj keď nie je pokrstený. Zvyčajne ale netušíme, čo by tá rola mala znamenať prakticky. Je to taký kultúrny atavizmus – viditeľný prvok bez funkcie.

 

Krstní rodičia mali nielen symbolickú spoločenskú rolu, ich úlohou bolo dbať najmä o duchovný a charakterový rozvoj dieťaťa. V krízových situáciách, keď rodičia dieťaťa boli neprítomní, chorí alebo zomreli, preberali rolu rodičov aj v praktickej starostlivosti o dieťa prechodne alebo do jeho dospelosti.

 

Dnes, ak sa rodičia nevedia alebo nemôžu postarať o svoje deti, starostlivosť o ne prevezme štát a umiestni ich do detského domova alebo do náhradnej rodiny.

 

Preto sa snažíme posilňovať psychologickú, sociálnu a kultúrnu rolu komunity, teda mňa ako suseda, strýka, okoloidúceho, učiteľku, ktorá nielen odučí hodinu…

 

To, ako sa to podarí závisí od každého z nás.

 

Marek Roháček, zakladateľ a predseda Návrat, o. z.