reálne príbehy

Pocit, že na mne niekomu záleží

,,Predstava bežného človeka o bohoslovcoch môže byť taká, že pred nimi musí byť úctivý, dávať si pozor na to, čo hovorí a podobne. O to väčšie bolo moje prekvapenie, že tu zrazu bol jeden, ktorý sa zaujíma o druhú svetovú vojnu a videohry z nej, má rád modely lietadiel a turistiku.

 

Nepamätám si presne, kde sme sa spoznali, ale zdá sa mi, že to bolo na výlete pre nepočujúcich, ktorý organizovali bratislavskí Františkáni. Kde všade sme boli na turistike v okolí Bratislavy si už nespomínam, ale prvá bola na Sandberg. Predstavte si to prekvapenie malého chlapca, ktorý o praveku počul možno tak z kníh a tu mu niekto ukáže, že kedysi neďaleko bývalo more, že tam sú stopy v kameni po dávnych lastúrach a podobne.

 

Nepamätám si ani, o čom sme sa okrem modelov, hier a lietadiel bavili, ale jedno viem iste. Keď dospelý človek venuje dieťaťu svoj voľný čas a rozpráva sa s ním tak, že považuje to, čo hovorí, za rovnocenné, dáva mu tým pocítiť, že niekomu na ňom záleží. Že keď mu môže zavolať na seminár a povedať, čo má nové v živote, že mu niekto venuje pozornosť v detskom zmysle „aha, čo som nakreslil“.“

 

Matúš