,,Keď som bola malá, bolo pre mňa vždy povzbudením vidieť môjho uja a tetu, aký mali pekný vzťah a že to môže fungovať aj inak. Vždy, keď teta niečo, hocičo, rozprávala, môj ujo sa na ňu zaľúbene a pyšne usmieval. Vo veciach, i keď nie vždy sa mi páčil ich názor, boli jednotní a rozhodnutia robili vždy spoločne. To bolo na rozdiel od pozorovania fungovania mojich rodičov pre mňa nové a hovorila som si, že takto by som to chcela mať v budúcnosti aj ja. Už vtedy sa to stalo pre mňa vzorom.“
Viktória
