Toto sme zažili v podchode…

kde bolo dieťa, ktoré vyzeralo, že potrebuje pomoc.

 

Urobili sme malé pozorovanie v podchode na Hodžovom námestí v Bratislave, ktorým sme chceli upozorniť na všímavosť dospelých ku deťom v našom okolí.

Netušili sme, čo sa stane, ako zareagujú okoloidúci. Dokonca sme váhali, či môžeme simulovaným experimentom overovať takú vážnu a citlivú vec, napríklad či je vhodné ľudskú dobrotu použiť „len“ pre naše pozorovanie.

 

Výskum sme robiť nechceli, a tak sme nepočítali a neporovnávali presné čísla jednotlivých typov (ne)reakcií dospelých na „osamotené“ dieťa na ulici.

 

Cez videozostrih sa máme možnosť opakovane vžívať do okoloidúcich a dozvedieť sa niečo o sebe, lebo vlastne o to nakoniec ide. Toto video funguje ako trenažér. Z pohľadu subjektívneho pozorovateľa sa dá povedať, že sme zachytili nasledujúce typy reakcií okoloidúcich:

  1. zrak síce dieťa v priestore podchodu zachytil (v zásade ho nebolo možné nevidieť), ale do hlavy okoloidúceho to nedorazilo,
  2. zrak dospelého dieťa sledoval dlhšie, hlava zvažovala reakciu (dokonca sa za dieťaťom otočila), ale k žiadnej reakcii nedošlo,
  3. nohy sa zastavili pri dieťati a dospelák si verbálne overil, či dieťa nepotrebuje pomoc,
  4. bolo pár takých ľudí, ktorí okolo dieťaťa najprv prešli, ale vrátili sa a ponúkli pomoc.

Je to slušná (zaujímavá) paleta.

Prečítajte si celý článok na našom blogu na Denníku N.